Antonio Bičvič: „Na Slovensku som sa cítil ako doma“
„Lietajúci“ krídelník Antonio Bičvič si s snami spomenul na časy, keď hrával v Lučenci a Handlovej. Ďalej porozprával o cieľoch jeho tímu, plánoch do budúcnosti a na záver nezabudol pozdraviť všetkých slovenských fanúšikov a jeho priateľov.
1.Antonio momentálne pôsobíš už 4. sezónu v Darde, kde hráte najvyššiu domácu súťaž. Aké máte do sezóny ciele? Vieme, že si sa nedávno zranil. Povieš nám o aké zranenie išlo a aká bude doba tvojho liečenia?
Tento rok máme mladý tím, v ktorom hrajú len 4 muži, zvyšok družstva tvoria juniori. Začiatok súťaže sa nám veľmi nepodaril, pretože sme z prvých 7 zápasov dokázali vyhrať iba jeden. Našim jednoznačným cieľom je udržať sa v najvyššej súťaži. Áno zranil som sa veľmi vážne, keď som si zlomil pravú ruku. Je to vôbec prvé vážne zranenie v mojej kariére. Zhruba 5 týždňov budem mať na ruke sadru a ďalších 5 týždňov budem rehabilitovať. Dúfam, že sa v tejto sezóne ešte na palubovku vrátim.
2.Hral si v Chorvátsku( Darda, Osijek), na Slovensku( Lučenec, Handlová) a v Čechách( Ďečín), môžeš nám jednotlivé ligy porovnať? Ktorá súťaž bola najlepšia?
Ešte ako junior som hral prvú ligu v Osijeku a vtedy bola naša liga oveľa silnejšia ako v Čechách a na Slovensku. Momentálne je to ťažké, no myslím si, že je najlepšia asi česká súťaž.
3.Ako hodnotíš tvoje pôsobenie na Slovensku( Lučenec, Handlová)? Ktoré boli tvoje najkrajšie momenty a na ktoré momenty by si najradšej zabudol?
Myslím, že som sa snažil podávať maximálne výkony v Handlovej aj Lučenci. No oveľa lepšie to bolo na juhu Slovenska, pretože sme vyhrali 2 tituly a pohár a práve tieto momenty patria medzi moje najlepšie. Na zlé chvíle si nespomínam, lebo som sa tu cítil ako doma. Týmto by som zároveň chcel pozdraviť všetkých fanúšikov a mojich priateľov na Slovensku.
4. Ktorý spoluhráč bol podľa teba v slovenskej a českej lige najlepší?
Ťažká otázka. Na Slovensku a aj v Čechách bolo mnoho hráčov, ktorí boli so mnou v tíme a v mojej kariére mi veľmi pomohli, takže je veľmi ťažké povedať len jedno meno a všetkých ich tu nebudem menovať.
5. Máš 31 rokov a hráš doma v Chorvátsku. Máš ešte ciele ísť do zahraničia, alebo zostaneš už iba v Chorvátsku?
Už zostanem len doma. Nechystám sa hrať v zahraničí. Študujem v poslednom ročníku na vysokej škole a dúfam, že po tom, ako skončím s profesionálnym basketbalom, nájdem si dobrú prácu
6. Slovenskí fanúšikovia ťa poznajú ako výborného skokana, ešte stále ti to skáče?
Áno ešte stále a aj pri mojej zatiaľ poslednej akcií som smečoval, no po tomto „dunku“ neviem, či budem ešte takto skákať.
7.Chceš ešte niečo odkázať fanúšikom na Slovensku, ktorí si ťa stále pamätajú?
Chcel by som ich všetkých spoločne pozdraviť a povedať, že mi bolo cťou byť súčasťou slovenského basketbalu. Obzvlášť zdravím mojich priateľov z Lučenca a Handlovej.